Našou snahou v starostlivosti o naše revíry nebolo len zabezpečiť kvalitnú násadu, čo jej najlepšie vysadenie, podporovať prirodzený neres, ale aj zabezpečiť dostupnosť potravy jednotlivým druhom rýb. Toto všetko sa nám darí, až na jednu vec a to, znovu dostať do horného úseku Hrona čerebľu pestrú, ako prirodzenú potravu pstruha. Snahou ju bolo odloviť na rôznych lokalitách, no skoro vždy to stroskotalo na hydrologický podmienkach. Preto to chcelo niečo ucelené, s jasným plánom. Náhoda mi do cesty priniesla p. Ervína Hapla, prírodovedca z Muránskej Dlhej Lúky. Pán Hapl je známy hlavne tým, že sa venuje obnove populácie sysla na území Muráňa, ale je tiež aj človekom, ktorý u nás ako prvý začal s chovom čereble pestrej, v snahe vrátiť ju do ekosystému, odkiaľ sa z niektorých miest úplne vytratila. Som nesmierne rád, že ochotne prijal moje pozvanie na pomoc pri obnove populácie čereble. Projekt „Obnova populácie čereble pestrej “ bude projektom OZ Živá planina a Mo SRZ Brezno. Celý tento projekt bude zastrešovať správa národného parku Muránska planina a bude bez časového obmedzenia.
Som rád, že Vám ho môžem predstaviť a zároveň dodať, že na projekte intenzívne pracujeme.
Ivan Nosko – hospodár MO
Čerebľa pestrá (Phoxinusphoxinus) je druhom, ktorého prítomnosť do veľkej miery ovplyvňuje diverzitu územia. Je druhom, ktorý je významným zdrojom potravy pre pstruha potočného (Salmotruttafario), rybárika (Alcedoatthis), bociana čierneho (Ciconianigra) či vydru (Lutralutra).
Obr. 1. Čerebľa pestrá
Obr. 2. Rybárik riečny s uloveným samcom čereble pestrej
Na Slovensku tento druh ryby mizne v dôsledku znečisťovania, vplyvom migračných bariér, ale aj vplyvom zarybňovania pstruhom.
Na rieke Hron sa v súčasnosti vyskytuje po Polomku, pričom množstvo prítokov a aj samotný Hron v hornom toku má vhodné podmienky pre jej život a v minulosti sa aj tu vyskytovala.
Cieľom projektu „Obnova populácie čereble pestrej“ je posilnenie populácie čereble pestrej v povodiach Hrona, Muránky a Rimavy. Predmetné lokality (miesta), kde sa bude projekt realizovať, sa nachádzajú v územnej pôsobnosti Správy NP Muránska planina a čiastočne aj Správy NAPANT.
Povodie Hrona
Záujmová oblasť – povodie Hrona nad Breznom
Zdrojová populácia čereble pestrej – rieka Rohozná a Hron medzi Breznom a Polomkou
Osoby zodpovedné za realizáciu:
Ervín Hapl, zoológ OZ Živá planina
Ivan Nosko, hospodár MO SRZ Brezno
Tomáš Ilko, zoológ Správa NP Muránska planina
Miesta realizácie
A. Menežované reprodukčné lokality
Vrámci týchto lokalít pôjde o vybudovanie izolovaných miest odchovu, kde budú generačné ryby izolované bez možnosti ich úniku. Vybudujú sa jazierka na miestach drobných prítokov s minimálnou sedimentáciou. Voda musí cez jazierka prúdiť, aby nedošlo k úhynu rýb počas zimného obdobia. Rozmery jazierok, šírka minimálne 2 m a dĺžka do cca 20 m. Jazierka budú mať hĺbku vody 1-1,5 m a vybudujú sa tak, aby z vytipovaného miesta (na ktorom nedôjde k prípadnému poškodeniu biotopov) bolo potrebné vybagrovať čo najmenej materiálu (substrátu) a tým aby sa minimalizovali terénne úpravy na lokalite, vrátane „ukladania“ vyberaného substrátu (vybraný substrát je potrebné na lokalite zarovnať – „splanírovať“ s priľahlým terénom, a to tak, aby nedošlo k poškodeniu priľahlej vegetácie). Na výtoku vody z vybudovaného jazierka bude osadený perforovaný plech napr. 1 × 2 m a diery 0,5 cm prípadne iný vybratý z ponuky uvedenej napr. na: www.dierovaneplechy.eu. Tým sa zabráni generačným rybám z lokality uniknúť, ale poter sa môže sám rozširovať po toku. Medzi generačnými jazierkami sa vytvoria menšie jazierka o hĺbke do 1 m a rozmerovo do 2 m šírky a do 5 m dĺžky, kde sa poter môže uchytiť a nebude ohrozovaný dospelými rybami. Počet generačných rýb 20-50 podľa veľkosti jazierka.
V plytkej vode na vtoku a výtoku jazierka bude urobený podklad pre neresisko zo štrku o veľkosti 2-3 cm a miesta s pieskom pre širší výber možností na neresenie.
Na pár miestach sa vytvorí ochrana pred predátormi do vody naukladanými konármi a preloženými plochými veľkými skalami, tak aby sa tam ryba vedela schovať v prípade, že na miesto príde loviť bocian čierny, rybárik alebo vydra.
A1. lokalita Racov potok 1 (k.ú. Pohorelá)
– ústie doliny Rácov tesne pod prameňom bezmenného ľavostranného prítoku Hrona
Tesne pod prameňom bezmenného ľavostranného prítoku Hrona sa vytvorí jama v priestore, ktorý je zamokrený s výškou vody do 10 cm
A2. lokalita Racov potok 2
–
ústie doliny Rácov – pokračovanie bezmenného prítoku pod cestou.
Na približne 100 m dlhom úseku sa vytvoria 3-4 jamy o šírke 2-5 m
a dĺžke 10-20 m, hĺbka vody 1-1,5 m
Obr. 5. Pohľad na lokalitu č. 2.
A3. lokalita Racov potok 3
– pramenisko medzi lesnou cesto a Racovým potokom v spodnej časti Rácovej doliny
Obr. 6. Mapa so zaznačením lokality č. 3 v spodnej časti doliny Rácov
Obr. 7. Na lokalite č. 3 v Rácovej doline v zamokrenej zníženine prúdi čiastočne po povrchu a čiastočne pod povrchom voda. Zníženina má dĺžku cca 100 m a perspektívu na vybudovanie 3-4 jazierok
A4. Strundžiansky potok
– na ľavom brehu potoka v mieste prameniska cca 10 m od toku sa vybuduje jazierko
A5. Strundžiansky potok
– poniže kameňolomu v depresii pod lesnou cestou sa vybuduje jazierko o veľkosti 3×6 m
A6. Strundžiansky potok
– nad lesnou cestou v lúčnej časti sa na ľavostrannom prítoku potoka vybudujú tri jazierka o veľkosti 2×5 m
A7. Strundžiansky potok
pod lesnou cestou v lúčnej časti sa na ľavostrannom prítoku potoka vybudujú 2 jazierka o veľkosti 2×5 m
A8. Havraník
na malom ľavostrannom prítoku – vytvorenie troch jazierok 2×5 m
B. Úseky vodných tokov určených na repatriáciu
Ide o vytipované úseky drobných tokov (Strundžiansky potok a tok v Havraníku) s vhodnými podmienkami pre čerebľu. Na úsekoch s pomalým tokom s meadrami a jamamie sa vypustí cca 100-150 dospelých jedincov čereble, a to v skupinách s počtom 10-30 rybiek. Pred vypustením bude úsek zlovený elektrickým agregátom a jedince pstruha potočného (v prípade, že sa tam vyskytujú) budú prenesené na iné úseky. Na dolnom konci takto ošetreného úseku, pokiaľ to podmienky toku umožňujú, bude vybudovaná dočasná kaskáda s výškou nad 80 cm, ktorá pstruhom zabráni opätovnému osídleniu úseku.
B1. Strundžiansky potok
B2. Havraník
C. Nádrže určené na repatriáciu
Do vybraných vodných nádrží sa vypustí 100–150 dospelých jedincov čereble. V prípade menších nádrží sa vybuduje z konárov niekoľko úkrytových miest na ochranu pred predátormi – konáre a skaly.
C1. VN Závadka nad Hronom
V ústi potoka do nádrže
C2. lapač štrkov Závadka nad Hronom
na pravom brehu nádrže a na ľavej strane hrádze sa vytvoria úkryty pre ryby pred predátormi. Úkryt sa vytvorí konármi, ktoré budú mať základ na brehu a budú ponorené do vody, z vrchu budú zaťažené niekoľkými väčšími plochými skalami.
Obr. 8. Záber na Hron v k.ú. Závadka nad Hronom so zakreslením umiestnenia úkrytov pre ryby
C3. lapač štrkov Zbojská
D. Podpora čereble v jej momentálne obývanom areáli – podpora zdrojovej populácie
Tým, že budeme odoberať ryby z miest jej terajšieho rozšírenia negatívne zasiahneme do existujúcej populácie. Vzhľadom na jej početnosť v týchto miestach zásah neohrozí miestnu populáciu. Je snaha zásah do populácie kompenzovať zlepšením podmienok v jej areáli.
D1. vyčistenie náhonu medzi železnicou a Hronom v Bujakove
cca 170 m dlhý starý náhon, v šírke 3-5 m sa vyberú nánosy jemného blata, ktoré sa uložia na hrádzu po pravej strane náhonu, na mieste zaústenia náhonu sa vybuduje stena s perforovaným plechom s otvormi nad 1 cm, tak aby čereble cez plech vedeli preplávať ale, aby sa cez túto prekážku nedostali predátori – pstruh a jalec. V náhone sa vybuduje niekoľko úkrytových miest z konárov a skál, tak aby v prípade prítomnosti rybárika, bociana čierneho či vydry mali čereble šancu sa schovať, taktiež sa zo štrku a piesku pripravia miesta na neres.
Obr. 9. Mapa so zaznačením náhonu medzi železnicou a Hronom v Bujakove
Časový harmonogram realizácie projektu
Do konca apríla 2021 pripraviť lokality A1., A2., A3., B1., C2.
V apríli zabezpečiť násadové ryby čereble pestrej
– lokality A – môže ich byť až 10: 100 – 200 ks
– lokalita B1: 100 – 150 ks
– lokalita C1: 100 – 150 ks
– lokalita C2: 100 – 150 ks
– lokalita C3: 100 – 150 ks
– Celkovo 500 – 800 ks
Starostlivosť o lokality
Aspoň raz za týždeň kontrolovať lokality A – sledovať chovanie rýb, pokiaľ sa podarí odsledovať neres. Keď sa objaví poter, ten pomocou akvaristických sieťok odchytať a umiestniť buď do menších jazierok alebo priamo do Rácovho potoka.
Ryby prikrmovať – buď len strúhankou alebo kúskami chleba alebo granulami, treba však nájsť tip, ktorý budú čereble prijímať, pretože nie každé granulované krmivo prijímajú.
Literatúra:
Dušek 2003:
Hägglund&Sjöberg 1999:
Spracoval: Ing. Ervín Hapl
V Muránskej Dlhej Lúke, február 2021
